Základy obcianskeho procesného práva

Základy obcianskeho procesného práva
1. Charakteristika obcianskeho procesného práva a obcianskeho procesu
Obcianske právo procesné je odvetvie práva, ktoré predstavuje súhrn urcitých
právom upravených pravidiel správania sa, ktorých dodržiavanie je zabezpecené
pomocou štátneho donútenia. Obcianske právo procesné je teda súhrn právnych
noriem, ktoré upravujú obciansky (civilný) proces.
Obciansky (civilný) proces definujeme ako postup súdu (výnimocne aj nesúdneho
orgánu) a ostatných subjektov konania, predovšetkým jeho úcastníkov, pri ktorom na
základe ich procesných úkonov medzi nimi vznikajú procesnoprávne vztahy zamerané
na prejednanie a rozhodnutie vecí, ktoré sú zákonom zverené do právomoci orgánov
výkonu súdnictva, t.j. súdom, a výnimocne aj nesúdnym orgánom. Základným
pramenom civilného procesu je zák. c. 99/1963 Zb. Obciansky súdny poriadok, v znení
neskorších predpisov
Civilný proces sa delí na: a) obcianskosúdne základné konanie,
b) exekucné konanie,
c) konkurzné a vyrovnacie konanie,
d) rozhodcovské konanie.
Obciansky (civilný) proces je budovaný na urcitých zásadách. Sú to
ústavnoprocesné zásady a procesné zásady. Za najtypickejšie pre tento proces, najmä
v porovnaní napr. s trestným procesom považujeme z procesných zásad dispozicnú
zásadu a prejednaciu zásadu.
Dispozicná znamená, že o tom, ci sa konanie zacne alebo nezacne, zásadne
rozhodujú úcastníci. (Výnimku tvoria tzv. nesporové konania, z ktorých mnohé môže
súd zacat aj bez návrhu úcastníkov, t.j. uplatní sa zásada oficiality a vyšetrovacia).
Podstata prejednacej zásady spocíva v tom, že procesná povinnost tvrdit
skutocnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (povinnost tvrdenia),
ako aj procesná povinnost navrhovat dôkazy na preukázanie týchto tvrdených
skutocností je záležitostou úcastníkov konania.
2. Procesné subjekty
V obcianskom súdnom konaní (procese) vystupujú procesné subjekty, ktoré sú
oprávnené a povinné na procesné úkony ktorými ovplyvnujú priebeh konania.
Sú to tieto subjekty:
a) subjekty oprávnené na rozhodovanie; k týmto subjektom patrí súd, notár ako súdny
komisár a napokon rozhodcovský orgán podla zákona c. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní.
b) úcastníci konania,
c) prokurátor,
d) iné subjekty za predpokladu, že sa rozhoduje o ich procesných právach alebo
povinnostiach.
Od subjektov civilného procesu odlišujeme osoby zúcastnené na konaní, ktoré majú
samostatné procesné postavenie. Patria k nim znalec, advokát, komercný právnik alebo
iný splnomocnený zástupca úcastníka, tlmocník a další.
3. Základné obcianske súdne konanie
Základné obcianske súdne konanie delíme na sporové a nesporové. Sporové sa
zacína na návrh (žalobu) úcastníka, ktorého oznacujeme ako navrhovatela alebo
žalobcu. Nesporové sa zacína na návrh úcastníka (napr. osoby ktorá chce osvojit dieta
„osvojitel“), niekedy môže zacat aj bez návrhu, t.j. na podnet (napr. obcana,
okresného úradu a pod.) napr. v záujme ochrany maloletých detí. V nesporných
konaniach nejde o spor medzi úcastníkmi. Patrí sem napríklad: dedicské konanie,
konanie o osvojenie, konanie o povolenie uzavriet manželstvo, konanie o vyhlásenie za
mrtveho atd.
Príslušnost súdov
Konanie sa zacína podaním návrhu na súde, ktorý musí byt vecne, miestne a
funkcne príslušný. Vecne príslušným na konanie vo veci v 1. stupni (ludovo po prvý
raz) je spravidla okresný súd. Niekedy, napr. v obchodných veciach už v 1. stupni
rozhoduje krajský súd. Miestna príslušnost znamená, ktorý z viacerých vecne
príslušných súdov (okresných ci krajských) bude vo veci konat. Teda konkrétne ci to
bude okresný súd v Trnave, Nitre ci Košiciach. Miestnu príslušnost poznáme všeobecnú
a osobitnú. Osobitná môže byt dalej daná na výber a výlucná. Najcastejšie sa uplatní
všeobecná, to znamená že žalobu podávame na všeobecnom súde odporcu, t.j. na súd
v obvode ktorého má odporca bydlisko. Funkcná príslušnost rieši otázku prejednávania
veci v druhom stupni, v druhej inštancii (opravné konanie). Zjednodušene povedané,
ak v prvom stupni rozhodol okresný súd, v druhom stupni rozhoduje krajský súd. Ak v
prvom stupni rozhodol krajský, v druhom stupni (o opravnom prostriedku) bude
rozhodovat Najvyšší súd SR.
Zacatie konania
Konanie sa teda zacne podaním návrhu (žaloby) zo strany žalobcu na okresnom
súde v obvode ktorého má odporca (žalovaný) bydlisko.
Návrh (žaloba) musí mat urcité náležitosti. Patrí sem napr. oznacenie súdu ktorému
je adresovaná, oznacenie navrhovatela, odporcu, oznacenie veci (o co ide), jednotlivé
tvrdenia žalobcu a dôkazy o nich (napr. zmluva, list, potvrdenka) ktoré žaloba priloží k
žalobe a žalobný návrh (petit) t.j. coho sa navrhovatel (žalobca) domáha. Dalej dátum,
podpis, prílohy a kolky, ktorými sa platí súdny poplatok (prípadne šekom a pod.).
Návrh (žaloba) je pridelený niektorému senátu alebo samosudcovi, ktorý ho
preskúma.
Skúma takzvané procesné podmienky konania. Ak nie sú tieto podmienky splnené,
vady treba odstránit (najmä zo strany navrhovatela), aby bolo možné v konaní
pokracovat. Ak nie sú žiadne prekážky v dalšom konaní, predseda senátu (samosudca
– v jednoduchších veciach) nariadi vo veci na urcitý termín pojednávanie.
Z hladiska hospodárnosti je vhodné, ked celé konanie, ktoré opíšem dalej,
neprebehne ale spor úcastníkov sa skoncí v rámci cinnosti súdu pred zacatím konania
súdnym zmierom ešte pred zacatím konania alebo v jeho priebehu, k comu je predseda
senátu povinný úcastníkov viest. Zmier je vlastne hmotnoprávna dohoda úcastníkov
konania, ktorú schvaluje súd uznesením.
V súcasnosti je v štádiu legislatívnych príprav zákon o tzv. mediácii, ktorej cielom je
tiež riešit spory úcastníkov dohodou a zmiermi mimo súdneho konania.
Spory je tiež možné riešit pred rozhodcovskými orgánmi (rozhodcovskými súdmi),
ktoré existujú mimo súdnej sústavy existujúcej v systéme štátnych orgánov (vid. bod 2
písm a/).
Skrátené konanie
V jednoduchších, zákonom stanovených a skutkovo a právne nepochybných
prípadoch (napríklad neplatenie nájomného nájomcom), môže sudca na základe návrhu
rozhodnút bez pojednávania v tzv. skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu. Ak
proti nemu podá odporca tzv. odpor, sudca musí nariadit pojednávanie.
Priebeh pojednávania
Pojednávanie prebieha tak, že predseda senátu najprv oznámi, aká kauza sa bude
pojednávat, zistí ci sa dostavili úcastníci, svedkovia, znalci a všetky ostatné predvolané
osoby a overí ich totožnost podla OP. Potom vyzve žalobcu aby sa vyjadril. Po žalobcovi
sa vyjadrí k žalobe žalovaný. Potom súd vykonáva dokazovanie. V rámci dokazovania
môže vykonat napr. tieto dôkazné prostriedky: výsluch svedka, znalca, výsluch
úcastníkov, ohliadku, vecné a listinné dôkazy, správy a vyjadrenia orgánov a inštitúcii.
Svedkovia, znalci a dalšie osoby cakaju na svoje predvolanie mimo pojednávacej
miestnosti, teda nie sú na pojednávaní prítomní. Až po vykonaní ich dôkazu, teda napr.
výsluchu svedka môžu v pojednávacej miestnosti zostat.
Ked dokazovanie skoncí, súd sa odoberie na poradu, kde v spornej veci rozhodne
hlasovaním o com sa spisuje zápisnica. Porady sa okrem senátu môže zúcastnit
zapisovatel.
Nakoniec súd vyhlási rozhodnutie (je to všeobecný, širší pojem) spravidla rozsudok,
ale môže rozhodnút aj uznesením. Niekedy môže byt konanie aj v priebehu
pojednávania odrocené, napr.
pre neúcast úcastníka, dôležitého svedka a pod.
Súdne rozhodnutia
Súdne rozhodnutia poznáme nasledovné: rozsudok, uznesenie, platobný rozkaz,
opatrenie a osvedcenie o dedicstve. Sú to väcšinou tzv. meritórne rozhodnutia, t.j.
rozhodnutia vo veci samej (napr., že niekto je povinný vrátit požicané peniaze).
Uznesením sa však rozhoduje aj v procesných otázkach (o prerušení konania, zastavení
konania a pod.).
Rozhodnutie má okrem úvodnej casti spravidla tri základné casti. Je to výrok,
odôvodnenie a poucenie o opravnom prostriedku. U rozsudku sa okrem toho v záhlaví
uvádza „ V mene republiky“. Vo výroku súd autoritatívne rozhodne vo veci. Napr. že
manželstvo sa rozvádza. V odôvodnení právne a skutkovo odôvodní preco vo výroku
rozhodol tak ako rozhodol. V poucení uvádza, ci proti rozhodnutiu možno alebo
nemožno podat opravný prostriedok (väcšinou možno) a v akej lehote.
Rozsudky, podobne ako žaloby rozlišujeme na:
a) statusové (o urcení osobného stavu) – napr. neplatnost manželstva.
b) na plnenie – teda povinnost splnit nejakú povinnost (napr. zaplatit peniaze)
c) urcovacie – urcenie, ci tu nejaké právo alebo právny vztah je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý záujem (napr. právo na nájom bytu)
V rozsudku súd zároven rozhoduje o náhrade trov konania, spravidla na základe
zásady úspešnosti, to znamená, že strana ktorá bola v spore úspešná ma právo na
náhradu trov konania voci strane, ktorá v konaní nebola úspešná. Avšak výrok o
trovách môže byt aj iný, napr. že žiaden z úcastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.
Opravné prostriedky, ich právoplatnost a vykonatelnost
V poucení rozhodnutia je úcastník poucený o možnosti podat opravný prostriedok.
Opravné prostriedky rozoznávame: a) riadne (odvolanie)
b) mimoriadne (obnova konania, dovolanie o
mimoriadne dovolanie)
Základný rozdiel medzi nimi je v tom, že riadne sa podávajú skôr ako rozhodnutie
nadobudne právoplatnost a mimoriadne až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.
Vysvetlenie: V poucení rozsudku sa uvádza, že proti nemu možno podat odvolanie do
15 dní od jeho dorucenia. Spravidla rozsudok preberieme na pošte do vlastných rúk a
od nasledujúceho dna nám plynie lehota 15 dní. Ak do 15 dní podáme odvolanie,
rozsudok nenadobudne právoplatnost. Ak nepodáme odvolanie, po 15 dnoch rozsudok
nadobudne právoplatnost. To znamená, že potom ho už nemôžeme napadnút
odvolaním, ale iba napr.
dovolaním alebo návrhom na obnovu konania ako mimoriadnymi opravnými
prostriedkami (najcastejšie z dôvodu právnych vád v konaní – dovolanie; alebo že po
rozhodnutí vyšli najavo nové skutocnosti, ktoré v case konania a rozhodovania neboli
známe – obnova konania).
Právoplatnost je podmienkou vykonatelnosti, ktorá znamená že splnenie rozsudku
možno vynútit donucovacou mocou štátu. Rozsudok je spravidla vykonatelný do troch
dní po nadobudnutí právoplatnosti.
Právoplatnost a vykonatelnost rozhodnutia si musí úcastník dat potvrdit na súde.
Fakticky to znamená, že mu rozhodnutie opeciatkujú a do peciatky napíšu, kedy
nadobudlo právoplatnost. Takéto rozhodnutie sa stáva exekucným titulom.
Co to znamená? Je všeobecne známe, že na Slovensku je nízka vymožitelnost
práva. Zjednodušene to znamená, že aj úcastníci, ktorý prehrali spory casto nechcú
plnit to, co im ukladá rozsudok dobrovolne a aj vymáhanie tohoto plnenia cestou
príslušných súdnych orgánov je zdlhavé.
4. Vykonávacie (exekucné konanie)
Pokial úcastník (žalovaný – teraz už oznacovaný ako povinný), ktorý prehral spor
nechce plnit, resp. neplní dobrovolne to co mu ukladá rozsudok, môže sa úspešná
strana v spore (oprávnený) obrátit na súd alebo súdneho exekútora aby mu vymohli
toto plnenie na povinnom. Rozoznávame teda výkon rozhodnutia podla Obcianskeho
súdneho poriadku a výkon rozhodnutia podla Exekucného poriadku. Kedže súdy sú
zaneprázdnené najmä rozhodovacou cinnostou, je v praxi v súcasnosti zrejme
efektívnejší výkon rozhodnutia cestou súdneho exekútora. Podla obidvoch zákonov
rozoznávame výkon rozhodnutia na penažné plnenie a výkon rozhodnutia na
nepenažne plnenie. V rámci oboch druhov existuje viacero spôsobov exekúcie (výkon
rozhodnutia).
V praxi sa však casto stáva, že ani exekúcia nie je úspešná a musí byt zastavená (a
teda oprávnený nie je vo svojich nárokoch uspokojený), lebo povinný nemá žiaden
majetok.
Konkurzné a vyrovnacie konanie
Konkurzné a vyrovnacie konanie sa uskutocnuje v súvislosti s úpadkom
podnikatelských subjektov, ktoré nie sú schopné plnit svoje záväzky a má ciastocne
špecifický priebeh.